Katedra českého jazyka
a literatury s didaktikou
Pedagogická fakulta
Ostravská univerzita v Ostravě
Mlýnská 5
701 03 Ostrava
přidat příspěvek | zpět na konferenci
| Impulzy na premýšľanie |
|---|
|
Vážená kolegyňa! Veľmi som sa potešila, keď som zbadala názov Vášho príspevku. V poslednom čase sa totiž zaujímam o skúmanie vzťahu myslenia a kognície. Keďže učím predmet Jazyková výchova v materskej škole a na katedre sa pokúšame o integrované vyučovanie, teda aj o spojenie jazyka a literatúry, veľmi oceňujem, že ste sa pokúsili o typologizáciu literárnych textov v závislosti od mentálnej zrelosti a recepčných dispozícií dieťaťa. A to z toho dôvodu, že niečo také nateraz chýba. No pri čítaní Vášho príspevku sa mi vynorilo viacero otázok. Píšete, že „neschopnosť dieťaťa prerozprávať kratšie úseky deja môže indikovať poruchu v jeho myslení, resp. prepájaní myslenia a verbálneho prejavu“. Na základe skúmania detskej reči a komparácie reči a myslenia dieťaťa sa nazdávam, že ak berieme do úvahy normálnu populáciu, neschopnosť prerozprávať dej môže súvisieť s vývinom (dozrievanie mozgu), na druhej strane predovšetkým s nedostatočnou stimuláciou. Ak dieťaťu nečítame, nemôže si vytvoriť mentálny model príbehu. Potom aj stereotypy, ktoré spájate s ľudovou rozprávkou, by sme mohli vnímať nie ako stereotypy, ale ako mentálne reprezentácie modelu ľudovej rozprávky. V poslednom čase ma zaujala kniha od S. Pinkera Slová a pravidlá (2003). Podľa jeho výskumov sa ukazuje, že ak slovo nemáme uložené v pamäti, stratégiu vyvodenia významu nehľadá náš mozog, ale my samotní, pričom používame isté kognitívne stratégie, čím sa aktivujú isté časti mozgu. Ak berieme do úvahy mentálny a rečový vývin dieťaťa, diskutabilné sú pre mňa ukážky literárnych textov vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré uvádzate. Píšete, že 3-ročné dieťa disponuje schopnosťou aktívne komunikovať. Nepodceníme ho, keď vyberieme ako modelovú ukážku báseň, ktorá súvisí s imitáciou (objavuje sa na začiatku rečovej ontogenézy)? Naopak, niektoré texty (D. Hevier – Ktosi telefonuje) môžu vyzerať jednoducho, ale z hľadiska slovnej zásoby a vývinu myslenia by ich možno bolo treba posunúť k vyššej kategórii. Pri výbere textov by asi bolo treba zvážiť viacero faktorov (medziiným pointu a aurorský zámer textu). Otázne sú pre mňa aj hodnotenia lexikálnych jednotiek z pragmatického hľadiska. Ak sa isté slová nachádzajú v slovníkoch (valibuk, miesiželezo), tak by som ich nehodnotila ako okazionalizmy (Tieto javy sme opísali v učebnici Liptáková – Vužňáková: Dieťa a slovotvorba, 2009.). Meno Meduška nevzniklo podľa mňa prenášaním významu, ale slovotvorne „včielka, ktorá pripravuje/rozdáva med“. Podobne by som prehodnotila aj chápanie slov strigôň a čarodejnica ako vulgarizmov. |
| Katarína Vužňáková | 29. 10. 2010 (10:17:50) | reagovat |
© Ostravská univerzita 2008 - 2024
Ostravská univerzita, Dvořákova 7, 701 03 Ostrava