Katedra českého jazyka
a literatury s didaktikou
Pedagogická fakulta
Ostravská univerzita v Ostravě
Mlýnská 5
701 03 Ostrava
přidat příspěvek | zpět na konferenci
| Re: Dva postrehy |
|---|
|
Martin, ďakujem za reakciu na môj príspevok. Typy naratív definovla J. Heathová. Posledné dva typy sú „accounts“ a „stories“. V type „accounts“ ide o rozprávanie, v ktorom sa deti delia o svoje skúsenosti. Percipient sa nemusel zúčastniť danej udalosti. „Accounts“ dáva možnosť rozvinúť individualizovanú formu rozprávania a vlastnú interpretáciu udalostí. Rozprávanie príbehu („stories“) sa považuje za najbežnejšiu formu naratív s vysoko organizovanou štruktúrou. Jednou z čŕt je fiktívnosť, resp. fantastickosť. Schéma rozprávania pozostáva minimálne zo situácie (kontext a postavy v príbehu), cieľa (motivácia postáv a udalostí vzťahujúcich sa na cieľ) a záveru (uzatvorenie udalostí bez ohľadu na to, či bol cieľ dosiahnutý). „Stories“ s organizovanou štruktúrou narácie mali s pribúdajúcim vekom stúpajúcu tendenciu. |
| Petra Harčaríková | 31. 10. 2010 (01:55:26) | reagovat |
| Re: Vývin naratívnych textových štruktúr v detskej reči (výsledky výskumu) |
|---|
|
Katka, ďakujem za reakciu. Pri uvažovaní o zaradení spomínaných protonaratív do výskumu som sa rozhodovala, či ich tam dať. Mohla som vyhotoviť ďalšie nahrávky, ktoré by „zodpovedali“ veku 4 rokov. Nakoniec som ich tam ponechala, aby boli zistenia jazykovej kompetencie detí čo najreprezentatívnejšie, reálne. To, že boli na úrovni protonaratív, môže súvisieť aj s kogníciou dieťaťa, vonkajšou stimuláciou (skúsenosť s naratívnymi modelmi, ovplyvnenie prototextami), oneskoreným vývinom reči, ale možno aj s oveľa pragmatickejšími dôvodmi: únava dieťaťa, strach z neznámeho prostredia (nahrávanie v miestnosti učiteliek), antipatia k dospelému komunikačnému partnerovi, prerušenie pôvodnej aktivity (hra na pieskovisku) a pod. Možno by sa vo väčšej vzorke vyskytlo prípadov protonaratív u 4-ročných viac a bola by možná lepšia špecifikácia takýchto javov. |
| Petra Harčaríková | 30. 10. 2010 (21:38:11) | reagovat |
| Dva postrehy |
|---|
|
Petra, pri čítaní 5. a 7. tabuľky mi napadli dve veci: 1. možno by bolo dobré naznačiť hranicu medzi accounts a stories; v čom sa tieto typy v detskej produkcii líšili? Pýtam sa preto, že úloha smerovala k tvorbe príbehu. 2. v tab. 7 sa Tvoje výsledky úplne zhodujú s teóriou vývinu naratív - približne okolo 9. roku totiž dieťa tvorí príbeh zložený z výpovedí centrovaných na protagonistu príbehu. |
| Martin Klimovič | 19. 10. 2010 (19:16:04) | reagovat |
| Vývin naratívnych textových štruktúr v detskej reči (výsledky výskumu) |
|---|
| Príspevok je pre mňa inšpiráciou pre vyučovanie jazykovej výchovy v predškolskom veku a stimulácie detskej reči v danom období a zároveň pre sledovanie vývinu naratívnych štruktúr u vlastného dieťaťa. Mám skúsenosť, že učitelia materinského jazyka hodnotia rečové prejavy detí, no nezamýšľajú sa nad tým, z čoho vyplývajú rozdiely v prejavoch jednotlivých detí. V tejto súvislosti mi napadá otázka, prečo 4-ročné deti používali ešte protonaratíva. Autorka uvažuje, že by to mohlo súvisieť s oneskoreným vývinom reči. Nemohla by za to byť zodpovedná aj kognícia dieťaťa, vývin mozgových štruktúr (vytváranie pamäťových stôp), vonkajšia stimulácia - príbehy, skúsenosť s naratívnymi modelmi? Dieťa si potrebuje vzory a opakovanie, aby mohlo zovšeobecňovať a vytvoriť si istý naratívny mentálny model. |
| Katarína Vužňáková | 19. 10. 2010 (12:28:52) | reagovat |
© Ostravská univerzita 2008 - 2024
Ostravská univerzita, Dvořákova 7, 701 03 Ostrava